Nóri DISMAL EUPHONY patrili v polovici 90. rokov medzi kapely, ktorým sa predpovedal strmý vzostup v druhej vlne post-black a post-doom metalových talentov . Ako mnoho iných legiend, na svetlo sveta ich priviedla agilná rakúska firma Napalm records, ktorá ich talent objavila už pri deme „Spellbound“. Ako mnoho stajňových veličín, aj DISMAL EUPHONY neskôr presedlali na giganta zberajúceho zavedené mená, v ich prípade Nuclear Blast. So svojim predchádzajúcim vydavateľom sa stihli rozlúčiť albumom, na ktorom zúročili dôležité skúsenosti z debutu, a ktorý v ich starej ére, ešte predtým, že popustili uzdu svojej bizarnej kreativity, stojí za najväčší klenot. „Autumn Leaves – The Rebellion Of Tides“ symbolizuje undergroundové poňatie klávesového, gotikou napáchnutého blackmetalu, ktorý sa v roku 1997 rútil na vrchol (čítaj „do záhuby“). A nieje to len vďaka jeho zastretému, nie príliš kvalitnému zvuku. DISMAL EUPHONY na svojom slávnom sofomóre predviedli z neskoršieho pohľadu alternatívu, kam sa celý žáner mohol uberať, aby nepriniesol uniformitu a nudu. Jesenné lístie Ponurej eufónie je atmosferický (post)black metal ešte predtým, než sa táto nálepka zmenila na škaredé slovo.

Album zaujme v prvom rade dramaturgiou. Striedajú sa na ňom skôr kratšie skladby s tými pomerne dlhšími, pričom nejde povedať, že by pri tých krátkych šlo iba o nejaké intermezzá a naopak – výplňou a dejom sú si navzájom rovné. Druhá „Simply Dead“ so stopážou pod tri minúty je dokonca ekvivalent nosného singla, nech si pod tým v súvislosti s nefalšovane undergroundovým žánrom predstavíte čokoľvek. Nosnosť kompozícii zaobstarávajú klávesy Elin Overskott, ak sa do popredia aj dostane gitarový motív, poväčšine ide len o dramatickú odpoveď, prípadne klasické druhé husle. DISMAL EUPHONY si na albume osvojili epickú formu vyrozprávania hudobného príbehu, čo bol (nielen) v ich ére najčastejší kameň, o ktorý mohla kosa naraziť. Ani tentokrát to nejde úplne bez problémov a viackrát sa stane, že kapela po všetkých zastaveniach, medzihrách, zmenách rytmu a dramatických vložkách, akoby strácala niť toho, čo chce vo finále povedať. Nedostatok vyvažuje to, že napriek rozdrobenosti nejde o mlátenie prázdnej slamy. Po mikro stránke sú totiž jednotlivé pasáže vystavené s najväčším sústredením a precíznosťou neopakovania sa. Ak už poslucháč aj zaškrípe zubami nad nepresvedčivým výkonom mužského hlasu, sila a pútavosť toho ženského nedovolí zívnuť si – nielen výkonom ako takým, no najmä ideálnou znalosťou toho „kedy sa pridať“. Keltziva nie je jednou z postáv omieľaného modelu kráska a zviera. Akonáhle spustí, ten moment patrí iba jej.

U podobných albumov sa často stáva, že ich nahlodá čas. Nemusí ísť nutne o ich vlastné pričinenie, úplne kľudne stačí, ak zbytok scény a neskoršie počiny uberú z ich kredibility prílišným opakovaním a hnaním do banálna. Vlastné pričinenie DISMAL EUPHONY spočíva v prílišnom prisahaní na reverb a delay – nájdeme ich tu naozaj až nezdravo veľa. Ak však album pomenujem atmosferický, mám na mysli čosi úplne iné. „Autumn Leaves – The Rebellion Of Tides“ je napriek archaickému zvuku veľmi vizuálne dielo. Pričinením iných možno už dnes nemá takú dramatickú silu. Nedá sa mu však uprieť čaro doby. Ak si ho prvýkrát pustíte až v roku 2007, to podstatné v ňom budete musieť chvíľu hľadať. Ak vám však spomienky naň driemu v hlave celých tých desať rokov, návrat je o euforickej nostalgii.

Záver opusu tvorí vtedy veľmi populárny pokus o industriálno elektronický experiment. „Splendid Horror“ od DISMAL EUPHONY patrí aj s odstupom času medzi tie vydarenejšie. Netradične avantgardný hidden track, akási uzatvárajúca zvuková koláž, je už bránou k ďalšej ére s novou zostavou a mamutími Nuclear Blast. Berte toto ohliadnutie teda zároveň ako vrelé doporučenie nasledujúceho albumu DISMAL EUPHONY „All Little Devils“.

___

Klávesáčka Elin Overskott mala v čase nahrávania „Autumn Leaves – The Rebellion Of Tides“ iba sedemnásť rokov (do kapely vstúpila už ako štrnásťročná!). Jej odchod o rok neskôr sprevádzala narastajúca drogová závislosť, ktorú ukončilo v roku 2002 zdanlivé víťazstvo – s drogami sa jej podarilo skončiť. V tom čase bola už mimo záujmu médii i metalového publika, jej meno však scénu obehlo ešte raz, o dva roky neskôr. Po dvojročnej abstinencii našli jej mŕtve telo 6. septembra 2004 v nórskom Stavangeri, predávkované heroínom.